Právny štát je základnou hodnotou Európskej únie (EÚ) a je výslovne uznaný v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Slúži tiež ako hlavná zásada pre vonkajšie činnosti EÚ, ako sa uvádza v článku 21 Zmluvy. Silné prepojenie medzi právnym štátom a bojom proti korupcii bolo zdôraznené v prvej Správe EÚ o právnom štáte z roku 2020. V tejto Správe EÚ identifikovala štyri hlavné piliere rámca právneho štátu: súdny systém, protikorupčné opatrenia, pluralita médií a inštitucionálne brzdy a protiváhy.

Na prispôsobenie sa Globálnej stratégii EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku z roku 2016 zaviedla koncepciu „zásadového pragmatizmu“, pričom uznala potrebu vyvážiť jej idealistické ciele s praktickým prístupom k prevládajúcim medzinárodným výzvam. To vyvoláva otázky o účinnosti úsilia EÚ v presadzovaní zásad právneho štátu a boja proti korupcii v zahraničí, ako aj v rámci EÚ. S cieľom zhodnotiť jeho vplyv si EÚ objednala externé preskúmanie svojej podpory právneho štátu a boja proti korupcii v partnerských krajinách v rokoch 2010 až 2021. Toto hodnotenie malo širokú perspektívu a skúmalo pomoc kľúčovým štátnym inštitúciám, organizáciám občianskej spoločnosti a širšie uplatňovanie princípov právneho štátu nad rámec spravodlivosti a protikorupčných opatrení.

Snaha poslancov Európskeho parlamentu o prísnejšie opatrenia a tresty v celej EÚ je do značnej miery poháňaná následkami škandálu „Katargate“. Do tohto rozsiahleho korupčného škandálu, ktorý sa objavil koncom roka 2022, bolo zapletených niekoľko poslancov Európskeho parlamentu a zahŕňa značné sumy peňazí z krajín mimo EÚ, ako sú Katar a Maroko, na ovplyvňovanie tvorby európskej politiky. Významné osobnosti boli zatknuté a pri vyšetrovaniach vo viacerých krajinách boli zadržané veľké sumy hotovosti. Tento príbeh odhalil zraniteľné miesta v protikorupčnom rámci EÚ a zvýšil obavy zo zahraničného vplyvu a integrity v rámci inštitúcií EÚ. V reakcii na mnohých poslancov obhajujú prísnejšie opatrenia na zvýšenie propagácie a zodpovednosti v parlamentných aktivitách. Návrhy zahŕňajú zvýšenú kontrolu lobistických aktivít, prísnejšie pravidlá o konflikte záujmov a opatrení na obmedzenie lobistických aktivít bývalých poslancov Európskeho parlamentu. Nové pravidlá budú tiež presadzovať prísnejšie zverejňovanie finančných informácií a ukladanie prísnejších sankcií za porušenie pravidiel. Implementácia komplexných reforiem však narazila na vnútorný odpor, ktorý odhalil rozpory v potrebnom rozsahu a vyvolal o schopnosti Európskeho parlamentu zmysluplné otázky proti takémuto konaniu (Wax – Wheaton, 2023).

V januári 2024 Výbor pre občianske slobody Európskeho parlamentu schválil návrh rokovacieho mandátu zameraného na posilnenie protikorupčných opatrení na všetkých úrovniach EÚ. Tento návrh vychádza z existujúcej protikorupčnej smernice Európskej komisie, rozširuje legislatívny rámec a zavádza prísnejšie pravidlá na zlepšenie transparentnosti a zodpovednosti na všetkých úrovniach riadenia. Správa, ktorá bola prijatá 63 hlasmi za (dvaja proti a dvaja sa zdržali), vychádza z návrhu Európskej komisie. Aktualizovaný mandát cieli na vyšších úradníkov EÚ, ako sú europoslanci, komisári a predseda Európskej rady, podľa prísnejších protikorupčných nariadení. Tým by sa zabezpečilo, že vrcholoví činitelia s rozhodovacou právomocou budú podliehať vyšším štandardom kontroly. Mandát by sa rozšíril aj na vedúcich pracovníkov v štátnych podnikoch, vojenských predstaviteľov a vysokých predstaviteľov politických strán, čo odráža snahu pokryť širšie sektory, v ktorých prevládajú riziká korupcie. Návrh predstavuje prísnejšie tresty za korupciu vrátane odňatia výkonu verejnej funkcie a vylúčenia z verejného financovania. Zavádza tiež opatrenia na obmedzenie konfliktov záujmov, vyžaduje častejšie zverejňovanie majetku a ukladá sankcie za nedodržiavanie pravidiel. Cieľom návrhu je regulovať praktiky „otočných dverí“ obmedzením zamestnávania verejných činiteľov v súkromnom sektore na postoch, na ktorých by to mohlo viesť ku konfliktu záujmov.